O žuvacím tabaku
Ž
uvací tabak je tabakový produkt, ktorý nie je určený k fajčeniu, ale k rozpusteniu v ústach pomocou žuvania. Šťavy vznikajúce pri žuvaní sa užívateľ zbavuje typickým odpľuvnutím. Obdobným spôsobom sa užíva taktiež orálny tabak (dipping tobacco nebo snus), ktoré sú ale upravené tak, že sa v ústach rozpúšťajú bez potreby ich rozžutia.
Na rozdiel od žuvacieho tabaku je orálny tabak zakázaný v Európskej únii s výnimkou Švédska a aj vrátane Českej republiky.
Užívanie
Dávka žuvacieho tabaku sa vloží do úst, z pravidla medzi tvár a ďasno, alebo medzi hornú peru a zuby, a postupne sa žuje. Pritom sa z neho uvoľňuje nikotín i charakteristická chuť.
Produkcia žuvacieho tabaku
Žuvací tabak sa vyrába z listov tabaku, ktoré sa sušia a nasoľujú, narežú, fermentujú a sladia. Drvivá väčšina žuvacieho tabaku sa buď vyrába vo Švédsku, alebo v Amerike. Najznámejšie spoločnosti, ktoré sa zaoberajú touto výrobou, sú U.S. Smokeless Tobacco CO., V2 Tobacco, RJ Reynolds Tobacco.
Zdravotné následky
Ministerstvo zdravotníctva varuje:
Tento tabakový výrobok je návykový a môže škodiť vášmu zdraviu.
Pretože sa žuvací tabak neinhaluje ako napríklad klasické cigarety, je riziko rakoviny pľúc prakticky vylúčené. Aj u neho ale existuje možnosť výskytu rakoviny úst. Pretože je ale ošetrený skôr parou než ohňom ako klasický tabak, obsahuje menšiu koncentráciu nitrosaminov a karcinogénov, ktoré sú telu tak škodlivé. World Health Organization (WHO) eviduje fakt, že muži vo Švédsku, kde je rozšírené užívanie snusu, majú najmenší výskyt rakoviny pľúc z celej Európy.
Český Zákon č. 379/2005 Sb. o opatreniach k ochrane pred škodami spôsobenými tabakovými výrobkami, alkoholom a inými návykovými látkami a o zmene súvisiacich zákonov uvádzajú žuvací tabak i šňupací tabak na úrovni tabakovým výrobkom určeným k fajčeniu, ak ide o obmedzenie predaja (napr. nesmie byť predávaný osobám mladším ako 18 rokov), rovnako je to so zaťažením spotrebnou daňou.
V roku 1985 vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) štúdie, podľa ktorej je orálny tabak karcinogénny. Na základe tejto štúdie bol orálny tabak s výnimkou Švédska a Dánska zakázaný v celej Európskej únii, tento zákaz teraz platí i v Českej republike. Komisia WHO pre tabak neskôr skonštatovala, že výsledky štúdií ohľadne dopadu užívania orálneho tabaku sú nepreukázateľné.
Orálny tabak (snus a dipping tobacco)
Korene zrodu snusu však siahajú až na začiatok 16. storočia, kedy Francúz Jean Nicot, ktorý pôsobil u dvora kráľa Jindřicha II., objavil šňupací tabak. Veľmi populárny začal byť snus začiatkom 19. storočia vo Švédsku. V dnešnej dobe dopyt po ňom neustále narastá a to prevažne v Amerike a Švédsku. Na rozdiel od žuvacieho tabaku je orálny tabak upravený tak, že ho nie je treba žuť. Pri vložení do úst sa samovoľne rozpúšťa a uvoľňuje nikotín.
Väčšina snusu na trhu obsahuje viac než 50 % vody na krabičku. Podľa najnovších štatistík priemerný švédsky užívateľ spotrebuje 800 g snusu (zhruba 16 krabičiek) za rok. Snus užíva približne 12 % švédskej populácie (1,1 miliónov ľudí).
V minulosti bol švédsky snus k dispozícií v Spojených štátoch len prostredníctvom zásielkového predaja, ale rastúci počet maloobchodníkov začal popularizovať švédsky snus. RJ Reynolds Tobacco Company, Philip Morris USA a U.S. Smokeless Tobacco Company teraz vyrábajú podobné výrobky s názvom Camel Snus, Marlboro Snus a Skoal Snus. Výrobné metódy sa značne líšia od tradičných škandinávskych a naviac rozdiely v spôsobe spracovania amerického snusu znižujú niektoré z jeho výhod.
Rozdieľ medzi americkým a švédskym snusom
Švédsky snus vlhká škandinávska forma tabaku, ktorá sa umiestňuje pod hodnou perou a nevedie k veľkej potrebe pľutia.
Americký snus podobný švédskemu snusu sa obecne nazýva dip. Väčšinou má americký snus obecne nižší obsah vody a nižšie pH, čo povedie ku zníženiu biologickej dostupnosti nikotínu než u švédskych odrôd. Vďaka odlišnému spracovaniu a úprave je sladší a chuťovo intenzívnejší. Pravdaže obsahuje viac tabakovo špecifických nitrosaminov než Švédsky snus a vedie k väčšiemu výskytu poškodenia ďasna a zubov. Sliny sa v žiadnom prípade neodporúčajú konzumovať.
Druhy snusu
Sypaný snus
Vlhký prášok, ktorý sa stlačí prstami do valcového alebo sférického tvaru. Vyskytuje sa v niekoľkých variantoch – jemne mletý (loose cut), alebo dlhší rez (long cut).
Porciovaný snus
Vlhký prášok balený v malých vrecúškach ako porciovaný čaj. V balení je v menšom množstve než v sypanej forme, ale je považovaný za omnoho pohodlnejší a diskrétnejší než voľný snus.
Biele balenie snusu
Okrem toho existujú dve varianty porcií snusu.
Pôvodne balenie
Bolo vyvinuté v roku 1977. Je tradičné formou baleného žuvacieho tabaku. Materiál vrecúška je hydratovaný v priebehu výrobného procesu, preto je vrecúško hnedé a vlhké.
Biele balenie
Je miernejšej chuti a mierne pomalšie uvoľňuje nikotín. Materiál vrecúška nie je hydratovaný v priebehu výrobného procesu, preto je vrecúško biele a súché. Tabak vo vrecúšku ma rovnaký obsah vlhkosti ako originálny snus, ale nikotín a chuť sú trochu pomalšie uvoľňované kvôli vrecúšku.
Porciovaný snus je k dispozícií v troch rôznych veľkostiach: malý, normálny-veľký (najčastejší) a maxi. Váhy sa môžu líšiť, ale väčšinou je na balení napísaná hmotnosť vrecúška. Mini porcie typicky vážia takmer 0,5 g, normálne (veľké) vrecúška vážia asi 1 g a Maxi porcie vážia až 1,7 g v závislosti na značke. Niektoré značky ponúkajú voľbu štandardnej a dlhej verzie normálnej veľkosti vrecúška, ktoré sú podobné obsahu hmotnosti. Tieto dlhé časti sa líšia od tradičných vrecúšok tým, že sú štíhlejšie, ale dlhšie, aby sa zmestili na ďasno pohodlnejšie.
Obsah nikotínu býva u každej značky iný, najčastejšie býva 8 mg nikotínu na gram tabaku. V posledných rokoch začali výrobcovia vyrábať snus Stark (alebo sterk, čili silný) a extra Stark s vyšším obsahom nikotínu. Stark odrody obsahujú v priemere 11 mg nikotínu na gram tabaku, zatiaľ čo Extra Stark odrody môžu obsahovať až 22 mg nikotínu na gram tabaku.
Zákaz orálneho tabaku
V Českej republike upravuje zákaz orálneho tabaku Zákon č. 110/1997 Sb. o potravinách a tabakových výrobkov. Orálny tabak sa v Česku nesmie ponúkať k predaju ani k spotrebe. Jeho uvádzanie do obehu zakazuje § 12, odst. 3 zákona: „Tabak určený k orálnemu použitiu je zakázaný uvádzať do obehu.“ Za porušenie tohto nariadenia hrozí podľa § 17h odst. 2a) zákona pokuta až do výšky 1 milión korún. V Európskej únii je orálny tabak zakázaný od roku 1992. Švédsko si zaistilo z historických dôvodov z tohto zákazu výnimku.
Nefajčiť, alebo žuť?
Hoci sa na celom svete vydávajú obrovské finančné čiastky na boj proti fajčeniu tabaku, výsledky nie sú príliš povzbudzujúce. V Českej republike fajčí obrovský počet detí, protifajčiarské zákony nenastavajú takú úroveň obmedzenia ako v iných krajinách.
Spoločnosť sa zvoľna snaží fajčiarov vyhnať, sťažiť im fajčenie, zdražiť ho a prinútiť tak fajčiarov s fajčením prestať. V tomto im pomáhajú nikotínové náhrady, vyrábané farmaceutickým priemyslom (náplasti, žuvačky), a poslednou dobou taktiež lieky na predpis. Existuje menej násilne riešenie?
Áno, existuje. A naviac tu to bolo dávno pred tým, než sa fajčenie značné rozšírilo. Potom, čo bol tabak dovážaný z Nového sveta, fajčil sa skôr výnimočné, a keď tak, tak z fajok. V tej dobe bolo obtiažne spraviť oheň, lebo zápalky boli vynájdené až v roku 1826 – a kresadlom si cigaretu nezapálite. Avšak v dobe od importu tabaku po vynález zápaliek sa značne rozmohlo užívanie bezdymových tabakov. Ide o také tabakové výrobky, ktoré k svojej konzumácií nepotrebujú horieť: šňupacie a žuvacie tabaky. O rozšírenosti zvyku svedčia mimo iného aj skutočnosť, že ešte v 19. storočí patrili pľuvátka ku štandardnej výbave všetkých verejných priestorov včetne úradov.
Bezdymové tabaky šetria zdravie?
V porovnaní s dymovými či horiacimi tabakmi je nebezpečenstvo bezdymového tabaku pre zdravie zanedbateľné. Hoci v súvislosti s dlhodobým užívaním žuvacieho tabaku je zaznamenaný vyšší výskyt rakoviny sliznice úst, je riziko nepomerne menšie než je u cigariet. Fajčiari sú vystavený 20-25x zvýšenému riziku rakoviny pľúc, „žuvači“ sú ohrozený 2x viac než populácie, pričom ale platí, že nádory pľúc sú i u nefajčiarov omnoho častejšie než nádory slizničnej výstielky úst, hltanu a okolia. Prepočítanie na dĺžku života sa fajčiarom skracuje stredná dĺžka života o 8 rokov, užívateľom bezdymových tabakov o 15 dní.
Šance pre fajčiarov
Prechod na bezdymové tabaky ponúkajú fajčiarom obrovskú šancu na trvalé zlepšenie. Ľudia, ktorý sa pokúšajú prestať fajčiť za pomoci bezdymových tabakov, majú vyššiu úspešnosť, než keď si na pomoc zoberú nikotínové žuvačky alebo náplasti. Ľudia, ktorý žuvajú alebo šňupú tabak, sa len výnimočné stávajú fajčiarmi, zato fajčiari, ktorý začnú žuvať alebo šňupať, z veľkej časti prestanú fajčiť a i tí, ktorý fajčia naďalej, obvykle značné obmedzia počet vyfajčených cigariet. Bezdymové tabaky majú výhodnejší profil vstrebávania nikotínu. Ten v krvi stúpa pomalšie než po fajčení, zato tam dlhšie vydrží. Zdá sa teda, že tabak sám o sebe je škodlivý len minimálne, zatiaľ čo horenie čohokoľvek vytvára nespočetne veľa škodlivých splodín.
Malý prehľad bezdymových tabakov:
Šňupací tabak – sypký výrobok z fermentovaných mletých tabakových listov určený k inhalácií nosom a vstrebávaniu nosnou sliznicou (šňupaním). Šňupanie tabaku vedie k zvýšenej tvorbe zafarbeného hlienu v nose.
Žuvací tabak – bezdymový tabakový výrobok určený k žuvaniu. Ide o sušené tabakové listy, obvykle namočené v sladkom roztoku. Žuvanie je síce účinnou formou vstrebávaniu nikotínu, ale vedie k tvorbe výrazne zafarbených slín, ktoré žuvajúci pľujú okolo, nehovoriac o tom, že žuvacieho tabaku majú obvykle v ústach veľké množstvo (bežne sústo asi ako golfová loptička).
Moist snuff (angl.) či snus (švéd.) – zvláštna forma tabaku určená k uhneteniu malej guličky a k jej umiestneniu medzi tvár a ďasno. Niektorí výrobcovia dokonca ponúkajú snus v malých vreckách podobných čajovým. Snus zostáva na mieste a vytvára omnoho menej slín, vrecúška sú potom „bezpľúvajucie“.
Moderné bezdymové výrobky – existujú i celkom rozpustné tabakové granulky a malé kúsky tabakových listov, ktoré sa celkom rozpúšťajú a nespôsobujú zvýšenú tvorbu slín.
Žuvanie tabaku škodí zdraviu podobne ako cigarety.
Možno si myslíte, že keď pri žuvaní tabaku nedochádza k spaľovaniu, neuvoľní sa zďaleka toľko karcinogénnych látok, a žuvanie tabaku je teda výrazne zdravšie ako fajčenie cigariet. Odborníci pravdaže dôrazne varujú: žuvanie tabaku rozhodne nie je bezpečnou alternatívou fajčenia.
Žuvací tabak má svoje vlastné riziká
Nakoľko existujú niektoré dôkazy o tom, že žuvanie tabaku je pre zdravie menej škodlivé než obvyklé fajčenie cigariet, je treba zdôrazniť, že dlhodobé užívanie žuvacieho tabaku má svoje vlastné zdravotné riziká. I keď neprechádza procesom spaľovania, žuvací tabak obsahuje okolo tridsať rôznych karcinogénnych látok a samozrejme obsahuje nikotín, ktorý spôsobuje závislosť.
Závislosť na žuvacom tabaku sa rodí rýchlo
Závislosť na žuvacom tabaku vzniká rovnako ľahko ako závislosť na cigaretách a dosť možné, že ešte jednoduchšie. Pri žuvaní tabaku sa totiž do tela uvoľňuje väčšie množstvo nikotínu než pri „obyčajnom“ fajčení cigariet. Rovnako ako pri závislosti na cigaretách sa náhle vysadenie žuvacieho tabaku taktiež prejavuje abstinenčnými príznakmi, ako je napríklad nervozita, depresívna nálada, zvýšená chuť k jedlu a predovšetkým intenzívna túžba po tabaku.
Pretože si telo časom na nikotín vytvára toleranciu, potrebuje postupne taktiež stále vyššie dávky, aby bol dosiahnutý požadovaný účinok. Preto ľudia postupne preferujú stále „silnejšie“ značky tabaku, žuvajú stále častejšie, alebo si dokonca nechávajú tabak v ústach i cez noc či prehĺtajú šťavu z rozžuvaného tabaku.
Rakovine sa pri žuvaní nevyhnete
Rakovina pľúc zo žuvacieho tabaku zrejme nehrozí, to však vôbec nič neznamená. Namiesto nej je pre užívateľa žuvacieho tabaku typická rakovina pažeráka, ústnej dutiny, hrdla alebo jazyka. Pri operácií nádoru v týchto lokalitách nezriedka dochádza k trvalým deformáciám tváre. Žuvanie tabaku v neposlednej rade zvyšuje i riziko rakoviny obličiek a pankreasu.
Rakovinou zoznam zdravotných rizík z ďaleka nekončí. Okrem nej prináša žuvanie tabaku i ďalšie poškodenie: predovšetkým zvýšenú kazivosť zubov, parodontózu, nepekné zafarbené zuby od žlta až ku hnedej, ďalej taktiež vysoký krvný tlak a tým i vyššie riziko srdečných ochorení a náhle mozgové príhody.